Zoznam bodov
Keď sa predstavivosť točí okolo teba, vytvára iluzórne situácie a obrazy, ktoré obyčajne nie sú v súlade s tvojou cestou, hlúpo ťa rozptyľujú, robia ťa chladným a vzďaľujú ťa od Božej prítomnosti: — márnivosť.
Keď sa predstavivosť točí okolo ostatných, ľahko upadáš do chyby súdiť — keď to nie je tvojou úlohou —, a povrchným a málo objektívnym spôsobom vysvetľuješ ich počínanie: — opovážlivé súdy.
Keď predstavivosť krúži okolo tvojho vlastného nadania a spôsobu vyjadrovania, alebo okolo obdivu, ktorý vyvolávaš u ostatných, vystavuješ sa nebezpečenstvu, že stratíš rýdzosť úmyslu a dáš podnet pýche.
Vo všeobecnosti, pustiť predstavivosť z reťaze je strata času, no okrem toho, keď sa neovláda, otvára cestu mnohým dobrovoľným pokušeniam. — Ani jediný deň nezanedbaj vnútorné umŕtvovanie!
V tvojom živote sú dve veci, ktoré nie sú v súlade: rozum a cit. Rozum osvietený vierou ti ukazuje jasne nielen cestu, ale aj rozdiel medzi hrdinským a hlúpym spôsobom, ako po nej kráčať. Predovšetkým pred teba stavia veľkoleposť a božskú nádheru úloh, ktoré Svätá Trojica necháva v našich rukách.
Cit naopak prilipne ku všetkému, čím opovrhuješ; dokonca aj vtedy, keď to považuješ za hodné opovrhnutia.
Zdá sa, akoby tisíc maličkostí čakalo na akúkoľvek príležitosť a vo chvíli, keď — či už pre fyzickú únavu alebo stratu nadprirodzeného pohľadu — je tvoja vôľa oslabená, tieto maličkosti sa nahromadia a zmietajú v tvojej predstavivosti, až kým nevytvoria horu, ktorá ťa gniavi a zbavuje odvahy: vidíš len tvrdú prácu, nechuť poslúchať, nedostatok prostriedkov, ilúziu bezstarostného života, odporné malé i veľké pokušenia, záchvaty precitlivelosti, námahu, trpkú príchuť duchovnej priemernosti… A niekedy aj strach: strach, pretože vieš, že Boh chce, aby si bol svätý, a ty nie si. Dovoľ mi, aby som ti surovo povedal: Máš nadmieru dôvodov, aby si sa odvracal a chýba ti odvaha odpovedať na milosť, ktorú ti On dáva, pretože ťa povolal, aby si bol druhým Kristom, „ipse Christus!“— Kristom samotným. Zabudol si na napomenutie Pána Apoštolovi: „stačí ti moja milosť?“ Slová, ktoré sú potvrdením toho, že ak chceš, môžeš.
Získaj späť čas, ktorý si stratil tým, že si odpočíval na vavrínoch sebauspokojenia, mysliac si o sebe, že si dobrým človekom, akoby stačilo nejako sa pretĺcť, nekradnúť a nezabíjať. Pridaj do kroku v zbožnosti i v práci: ostáva ti ešte veľa prejsť! So všetkými radostne spolunažívaj, aj s tými, čo ťa obťažujú; a snaž sa milovať — slúžiť! — tým, ktorými si predtým pohŕdal.
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/book-subject/surco/38855/ (03.12.2024)