161
Mrháš nehou. A vravím ti: láska k tvojim blížnym: áno, vždy. Ale - dobre ma počúvaj, duša apoštolská: iba Kristovi a jedine jemu prináleží tento druhý cit, ktorý sám Pán vložil do tvojho srdca. Okrem toho… či nie je pravda, že po otvorení jednej závory na tvojom srdci — a potrebuješ ich sedem — sa zrazu začal na tvojom nadprirodzenom horizonte vznášať malý obláčik pochybnosti a ty, utrápený, napriek čistote svojich úmyslov sa pýtaš: „Nezašiel som priďaleko vo vonkajších prejavoch svojich citov?“
Tento bod v inom jazyku
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/camino/161/ (04.12.2024)