Vypime kalich bolesti až do poslednej kvapky v tomto úbohom živote. Čo na tom záleží, že trpíme desať, dvadsať, päťdesiat rokov… keď potom príde nebo navždy, navždy… navždy? A najmä — radšej než pre naznačený dôvod „propter retributionem“, čo na tom, že trpíme, keď trpíme preto, aby sme potešovali Boha, nášho Pána, aby sme sa mu zapáčili, v duchu zadosťučinenia, spojení s ním na kríži, jedným slovom: keď trpíme pre Lásku?