870
Nechci byť dospelým. — Buď dieťaťom, stále dieťaťom, aj keď už zomieraš na starobu. — Keď sa dieťa potkne a spadne, nikto sa nečuduje… a otec sa ponáhľa, aby ho zdvihol.
No keď sa potkne a spadne starší, prvou reakciou je smiech. — Niekedy, keď táto prvá reakcia prejde, smiech ustúpi súcitu. — Starší však musia vstávať sami.
Tvoja každodenná smutná skúsenosť je plná zakopnutí a pádov. Čo by sa s tebou stalo, keby si nebol stále viac dieťaťom?
Nechci byť dospelý. Buď dieťaťom, aby ťa ruka tvojho Boha Otca zdvihla vždy, keď sa potkneš a spadneš.
Témy
Tento bod v inom jazyku
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/camino/870/ (12.05.2024)