896
Že prvé, čo sa ti pri vzdávaní vďaky po svätom Prijímaní nevedomky tisne na pery je prosba…: „Ježišu, daj mi toto: Ježišu, túto dušu: Ježišu, túto úlohu…?“
Netráp sa, ani si nerob nijaké násilie; nevidel si, že keď je otec láskavý a dieťa prosté a odvážne, malý strčí rúčku do jeho vrecka a hľadá cukríky skôr, než ho pobozká na privítanie? — No tak čo?…
Tento bod v inom jazyku
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/camino/896/ (23.05.2024)