215
Nepoškvrnená Panna, Matka!, neopúšťaj ma! Pozri, ako sa moje úbohé srdce napĺňa slzami. Nechcem urážať svojho Boha! — Už viem, a myslím, že nikdy nezabudnem, že nie som nič hoden: ako veľmi ma ťaží moja malosť a osamelosť! Avšak… nie som sám. Ty, sladká Pani a môj Boh Otec ma neopúšťate. — Aj napriek svojmu vzdorujúcemu telu a diabolským pokušeniam proti mojej viere milujem Ježiša a verím: milujem a verím.
Tento bod v inom jazyku
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/forja/215/ (11.10.2024)