117
Chápem nadprirodzenú i ľudskú radosť toho, čo mal šťastie byť predsunutou hliadkou božskej sejby. „Je úžasné cítiť sa jediným, čo môže rozhýbať celé mesto a jeho okolie,“ opakoval si s veľkým presvedčením. — Nepočítaj s viac prostriedkami alebo s tým, že prídu iní: duše ťa potrebujú dnes, teraz.
Tento bod v inom jazyku
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/surco/117/ (13.05.2024)