Prišla naňho chvíľa tvrdej skúšky a zúfalý ťa vyhľadal.

- Spomínaš si? Preňho, priateľa, ktorý ti dával „ opatrné“ rady, nebol tvoj život ničím iným ako utópiou, plodom deformácie myšlienok, uchvátením vôle a podobnými „duchaplnosťami.“

- „Toto odovzdanie sa Pánovi“ — vyhlasoval — „je nenormálnym prejavom náboženského cítenia.“ A vo svojej úbohej logike si myslel, že medzi teba a tvoju rodinu sa postavil niekto cudzí: Kristus.

Teraz pochopil to, čo si mu toľkokrát opakoval: Kristus duše nikdy neoddeľuje.