294
Toto neurčité a prívetivé čaro sveta… nikdy nepominie. Kvety pri ceste — priťahujú ťa ich farby a vône… — nebeské vtáctvo; všetky stvorenia… Môj úbohý synu!: je to pochopiteľné. Na druhej strane, keby ťa to všetko nefascinovalo, akú obetu by si ponúkol Nášmu Pánovi?
Tento bod v inom jazyku
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/surco/294/ (07.01.2025)