782
Zľakol si sa cesty Božích detí, keď na teba v mene Pána naliehali, aby si si plnil svoje povinnosti, aby si sa zapieral, aby si vyšiel zo svojej veže zo slonoviny. Vyhováral si sa… a ja sa ti priznám, že ma neprekvapuje to bremeno, čo ťa tak ťaží: je to súbor komplexov, pokrivenosti, váhavosti a škrupúl, ktoré ťa nechávajú neužitočným.
Nenahnevaj sa, keď ti poviem, že si prejavil menšiu odvahu — ako by si bol horší alebo podradnejší — než skazení ľudia, čo odvážne hlásajú zlo. „Surge et ambula!“ — vstaň a choď, rozhodni sa! Ešte sa môžeš zbaviť toho nešťastného bremena, ak sa otvoríš Božej milosti a budeš počúvať to, čo od teba žiada, no predovšetkým, ak s Ním budeš oddane spolupracovať.
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/surco/782/ (04.12.2024)