134
Musíme v našich dušiach podnecovať skutočnú hrôzu z hriechu. Pane — opakuj to so skrúšeným srdcom —, nech ťa už viac neurážam! Neľakaj sa však, keď pocítiš príťaž úbohého tela a ľudských vášní: bolo by hlúpe a naivne detské, keby si sa len teraz dozvedel, že „to“ existuje. Tvoja bieda nie je prekážkou, ale podnetom, aby si sa užšie spojil s Bohom, aby si ho vytrvalo hľadal, pretože On nás očisťuje.
Tento bod v inom jazyku
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/surco/134/ (14.02.2025)