146
Ako vyjdeš z toho stavu vlažnosti, poľutovaniahodnej malátnosti, keď nepoužívaš prostridky! Bojuješ veľmi málo a keď sa už usiluješ, robíš to akoby zo vzdoru a s nechuťou, takmer so želaním, aby tvoje chabé úsilie nemalo žiaden účinok, a tak sa ospravedlňuješ: aby si na seba nemusel byť náročný a aby sa od teba nevyžadovalo viac. — Plníš svoju vôľu, nie Božiu. Kým sa naozaj nezmeníš, nebudeš ani šťastný, ani nedosiahneš pokoj, ktorý ti teraz chýba. — Pokor sa pred Bohom a snaž sa skutočne chcieť.
Tento bod v inom jazyku
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/surco/146/ (13.12.2024)