123
Pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi som chodieval do jednej charitnej jedálne pre žobrákov, ktorí za deň nezjedli nič iné okrem toho, čo im tu dali. Bola to veľká miestnosť, o ktorú sa starala skupinka dobročinných dám. Po prvom rozdelení jedla si prichádzali vziať zvyšky ešte ďalší žobráci a medzi ľuďmi v onej skupine moju pozornosť upútal jeden z nich: Bol majiteľom plechovej lyžice! Vždy ju opatrne vytiahol z vrecka, žiadostivo, pôžitkársky sa na ňu zahľadel, a keď dojedol svoju porciu, opäť sa na lyžicu zadíval očami, ktoré ani čo by vraveli: Je moja! Starostlivo ju dvakrát olízal, aby bola čistá, a potom ju znovu zastrčil medzi záhyby svojich chatrných šiat. Skutočne, bola jeho! Úbohý chudák, ktorý sa medzi svojimi druhmi v nešťastí považoval za boháča.
Poznal som vtedy aj istú dámu s vysokým šľachtickým titulom, Grande de España. Pred Bohom to nič neznamená: všetci sme si rovní, všetci sme potomkami Adama a Evy, slabí ľudia, so svojimi cnosťami i nedostatkami, schopní — keby nás Boh opustil — tých najhorších zločinov. No odkedy nás Kristus vykúpil, už niet rozdielu medzi rasami, jazykmi, farbou pleti, rodom, majetkom…: všetci sme Božie deti. Žena, o ktorej vám hovorím, hoci bývala v starodávnom šľachtickom sídle, sama na seba neutratila ani dve pesety za deň. Naopak, veľmi štedro odmeňovala svoje služobníctvo a zvyšok venovala na pomoc potrebným, ona však žila vo veľkom odriekaní. Táto žena mala veľký majetok, po akom túžia mnohí, ale osobne bola chudobná a od všetkého úplne odpútaná. Pochopili ste ma? Ostatne, stačí sa započúvať do slov nášho Pána: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 3).
Ak aj ty chceš získať tohto ducha odriekania, radím ti, aby si bol lakomý voči sebe a veľmi štedrý k ostatným; vyvaruj sa zbytočných výdavkov kvôli prepychu, z rozmaru, márnivosti, pohodlia… nevymýšľaj si zbytočné potreby. Jedným slovom, nauč sa so sv. Pavlom „žiť skromne… aj oplývať… byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“ (Flp 4, 12—13). A ako apoštol Pavol, aj my v tomto duchovnom boji zvíťazíme, keď budeme mať voľné, ničím nespútané srdce.
„ Všetci, ktorí vchádzame na zápasisko viery, píše sv. Gregor Veľký, berieme na seba úlohu bojovať proti zlým duchom. Diabli na tomto svete nič nemajú a keďže útočia nahí, aj my musíme bojovať nahí. Pretože ak niekto oblečený bude bojovať s niekým, kto na sebe nič nemá, rýchlo ho porazia, lebo jeho protivník ho má za čo chytiť. A čo iné sú veci tohto sveta než len akési oblečenie? “ (Sv. Gregor Veľký, Homiliae in Evangelia, 32, 2 (PL 76, 1233).
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/amigos-de-dios/123/ (13.12.2024)