Prvýkrát publikovaná v roku 1977 sa táto kniha stáva prvým dielom vydaným po smrti svätého Josemaríu. Zahŕňa 18 homílií. Jej cieľom je pomáhať žiť priateľstvo „Boha blízkeho čitateľovi“ za pomoci množstva ľudských a nadprirodzených cností.

Sú to kázne, v ktorých autor berie kresťanské čnosti ako hlavnú niť svojho synovského rozhovoru s Bohom. Pri prezentácii knihy, blahoslavený Álvaro del Portillo poukazuje na to, že tieto kázania „obsahujú živú doktrínu, kde je hĺbka teológa spojená s obrazom dobrého pastiera duší.“

„V tomto druhom vydaní homílií – pokračuje blahoslavený Álvaro del Portillo - sú zozbierané niektoré texty, ktoré boli publikované ešte počas života Mons. Escrivú de Balaguer a ďalšie z mnohých, ktoré boli publikované až neskôr, pretože pracoval bez náhlenia sa, ale zato sústavne“.

„Týchto osemnásť kázní objasňuje základné ľudské a kresťanské čnosti, pre tých, ktorí chcú zblízka kráčať po stopách Krista. (...) Pre Mons. Escrivú de Balaguer, slovo rozhovor s Bohom znamená –modlitba – zatiaľ čo stále zostáva intímnym rozhovorom spolu s obavami aj nádejou tých, ktorí počúvajú. Preto sú tieto kázne katechézou náuky a kresťanského života, kde sa nielen hovorí o Bohu, ale sa aj hovorí s Bohom: možno práve toto je tajomstvom jeho veľkej sily v komunikácií, pretože sa vždy vzťahuje na lásku, hľadieť na Boha, bez nutnosti odpočinku alebo únavy“.

„Spolu s jednoduchosťou v týchto spisoch stále zdôrazňuje protipól vášnivej, pretekajúcej lásky. Cesta k svätosti, ktorú nám ukazuje Mons. Escrivá de Balaguer, je spojená s hlbokým rešpektom k slobode. Zakladateľ Opus Dei sa obracia k slovám svätého Augustína, keď hovorí, že Boh ‘usúdil, že jeho služobníci slúžia lepšie, keď slúžia slobodne’“.