Je mnoho tých, čo niečo začnú, no len málo takých, ktorí to aj dokončia. A medzi týmto málom by sme sa mali nachádzať i my, ktorí sa snažíme správať ako Božie deti. Nezabúdajte, že len práca vykonaná dobre a s láskou si zaslúži pochvalu od Pána, takú, ako čítame vo Svätom Písme: „Lepšie je končiť niečo ako začínať“ (Kaz 7, 8).

Možno ste túto historku už počuli v inom kázaní, v každom prípade by som vám ju znova rád pripomenul, keďže je veľmi názorná a poučná. Pri istej príležitosti som v knihe Rímskeho rituálu hľadal formulu pre požehnanie posledného kameňa jednej budovy, toho najdôležitejšieho, lebo mal symbolizovať dlhoročnú tvrdú, namáhavú a vytrvalú prácu mnohých ľudí. Na svoje veľké prekvapenie som zistil, že nič podobného neexistuje; musel som sa uspokojiť s benedictio ad omnia, so všeobecným požehnaním. Priznám sa, že sa mi zdalo byť nemožné, aby existovala taká medzera a tak som ešte raz pomaly prechádzal obsah Rituálu, avšak bezvýsledne.

Mnohí kresťania už stratili presvedčenie, že celistvosť života, akú Pán od svojich detí vyžaduje, si medziiným žiada i dokonalé plnenie vlastných úloh, ktoré by sme mali posväcovať až po tie najmenšie drobnosti.

Nemôžeme ponúknuť Pánovi niečo, čo by — v rámci úbohých ľudských obmedzení — nebolo dokonalé a bez chyby, pozorne vypracované až do posledného detailu. Boh neakceptuje žiadnu fušerskú prácu. „Zviera, ktoré má chybu, nesmiete obetovať — pripomína nám Písmo Sväté — to by vám nezískalo priazeň“ (Lv 22, 20).Preto práca každého jedného z nás, práca, ktorej venujeme svoje dni a svoju energiu, musí byť dôstojným darom Stvoriteľovi, operatio Dei, práca Božia a práca pre Boha, jedným slovom, práca bezchybná a dokonalá.