Napriek nedostatkom, ktoré sú neoddeliteľné od nášho súčasného života — pretože v nás istým spôsobom stále prebýva hriech — kresťan s novou jasnosťou vníma všetko to bohatstvo svojho Božieho synovstva. A vníma ho najmä vtedy, keď sa cíti byť úplne slobodný, pretože pracuje na diele svojho Otca, a keď sa jeho radosť stáva stálou, lebo nič nemôže zničiť jeho nádej.

Vtedy prichádza čas, keď dokáže obdivovať všetky krásy a obdivuhodné veci tejto zeme, oceniť všetko bohatstvo a dobro, milovať s takou dokonalosťou a čistotou, pre akú bolo ľudské srdce stvorené. Vtedy sa bolesť spôsobená hriechom nezvrhne na trpké gesto zúfalstva či povýšeneckého vzdoru, pretože pokánie a uvedomenie si ľudskej slabosti privádzajú kresťana k tomu, aby sa opäť stotožnil s Kristovými vykupiteľskými túžbami a k pocitu hlbšej solidarity so všetkými ľuďmi. Vtedy napokon kresťan na sebe s istotou pocíti moc Ducha Svätého, tak, že ho jeho vlastné poklesky nebudú zrážať k zemi, pretože sú výzvou začať odznova a naďalej byť verným Kristovým svedkom na všetkých pozemských križovatkách, napriek svojim osobným slabostiam — ktoré v takomto prípade bývajú zvyčajne ľahšími prehreškami a neznepokojujú vážnym spôsobom dušu. A ak by to aj boli ťažké hriechy, s ľútosťou ich vyzná vo Sviatosti zmierenia; prinavráti sa mu Boží pokoj a umožní mu opäť byť dobrým svedkom jeho milosrdenstva.

Také je teda v krátkosti — pokiaľ sa to vôbec dá vyjadriť úbohými ľudskými slovami — bohatstvo viery a život kresťana, ak sa nechá viesť Duchom Svätým. A preto skončiť ináč, než tým, že sa pridám k prosbám z liturgického hymnu na sviatok Zoslania Ducha Svätého, ktoré sú akoby ozvenou neutíchajúcej modlitby celej Cirkvi:

Príď, Duchu Svätý tvorivý,

príď svojich verných navštíviť;

naplň nám srdcia milosťou,

ktoré si stvoril múdrosťou.

Nauč nás Otca poznávať

a jeho Syna milovať

a v teba, Ducha obidvoch,

daj veriť vždy, vo všetkých

dňoch. Amen (Hymnus Veni Creator Spiritus (Príď, Duchu Svätý tvorivý), denná modlitba Cirkvi na sviatok Zoslania Ducha Svätého).