XIII Trináste zastavenie: Ježiša snímajú z kríža a odovzdávajú jeho Matke
Mária, pohrúžená do bolesti, stojí pri kríži. Ján je pri nej. Už sa ale zvečerieva a Židia nástoja, aby odtiaľ Pána odstránili.
Tu istý muž, menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo (Lk 23, 50-51), prišiel na Kalváriu. Od Piláta si vymohol potrebné povolenie, ktoré rímsky zákon vyžaduje pre pochovávanie popravených. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou (Jn 19, 39).
Obaja neboli verejne známi ako Kristovi učeníci; neboli prítomní pri veľkých zázrakoch, ani ho nesprevádzali pri jeho triumfálnom vstupe do Jeruzalema. Teraz však, v tejto ťažkej chvíli, keď všetci zutekali, nebáli sa priznať k Pánovi.
Sňali Ježišovo telo z kríža a vkladajú ho do náručia jeho Najsvätejšej Matky. Máriina bolesť sa obnovila.
Kam odišiel tvoj milý, ty, zo žien najkrajšia? Kade sa tvoj milý pobral, aby sme ti ho pomohli hľadať? (Pies 6, 1).
Najsvätejšia Panna je našou Matkou a my ju nechceme, ani nemôžeme nechať samu.
1 Prišiel spasiť svet — a jeho vlastní ho pred Pilátom zapreli.
Ukázal nám cestu dobra — a vlečú ho po ceste na Kalváriu.
Bol príkladom vo všetkom — rozhodnú sa však pre zbojníka a vraha.
Narodil sa, aby odpúšťal — a bezdôvodne ho odsúdia na mučenícku smrť.
Prišiel po ceste pokoja — a oni mu vyhlásili vojnu.
Bol svetlom — a oni ho vydali mocnostiam temna.
Priniesol lásku — a odplácajú sa mu nenávisťou.
Prišiel, aby bol kráľom — a korunujú ho tŕním.
Stal sa sluhom, aby nás vyslobodil z hriechu — a pribíjajú ho na kríž.
Vzal na seba telo, aby nám dal život — a my sa mu odplácame smrťou.
2 Nerozumiem tvojmu chápaniu pojmu kresťan.
Pokladáš za spravodlivé, že Pán zomrel na kríži, a ty sa uspokojuješ s tým, že robíš len to najnevyhnutnejšie?
Čo to má spoločné so strmou a úzkou cestou, o ktorej hovoril Ježiš?
3 Nedovoľ, aby ťa skleslosť premohla pri tvojej apoštolskej práci. Nestroskotal si, tak, ako nestroskotal Kristus na kríži. Hlavu hore!… Pokračuj proti prúdu, pod materinskou ochranou Máriinho najčistejšieho srdca: Sancta Maria, refugium nostrum et virtus!, ty si moje útočisko a moja sila.
Buď pokojný. Vyrovnaný… Boh má na zemi len veľmi málo priateľov. Nechci utekať z tohto sveta. Neuhýbaj pred bremenom všedných dní, hoci niekedy by sa ti zdali byť pridlhé.
4 Keď chceš byť naozaj verný, buď veľmi blízko Márie.
Počnúc zvestovaním anjela, až po smrteľný zápas pod krížom, srdce a život našej Matky patrili výlučne Ježišovi.
Obracaj sa na ňu s nežnou úctou dieťaťa a ona ti vyprosí vernosť a oddanosť, po ktorých tak túžiš.
5 “Za nič nestojím, nič nezmôžem, nič nemám, nič neznamenám…”
Ty si však vystúpil na kríž, aby som si mohol prisvojiť tvoje nekonečné zásluhy. A tam zbieram aj zásluhy Božej Matky a svätého Jozefa — sú aj moje, pretože som ich synom. Zmocňujem sa i cností svätých a mnohých Bohu oddaných duší…
Potom pozriem na svoj život a poviem: ach, Pane Bože, to je ale noc plná temnoty! Len kde—tu vďaka tvojmu veľkému milosrdenstvu a mojej chabej odpovedi naň zažiari pár svetlých bodov… Toto všetko ti prinášam, Pane, lebo nič iné nemám.
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/via-crucis/13/ (10.11.2024)