74
Prirodzené ľudské cnosti
Jeden z laických ideových konceptov a iné spôsoby myslenia, môžeme ich nazvať pietistické, sa zhodujú v názore, ktorý človeka nepovažuje za celého a plnohodnotného. Podľa mienky prvých by požiadavky Evanjelia udusili všetky ľudské kvality; pre tých druhých by zase padlá prirodzenosť ohrozovala čistotu viery. Výsledok je však ten istý: neznalosť hlbokého tajomstva Kristovho vtelenia a nevedomosť o tom, že Slovo sa stalo telom, človekom, a prebývalo medzi nami (Jn 1, 14).
Moja skúsenosť ako človeka, kresťana a kňaza mi ukazuje pravý opak: neexistuje ľudské srdce, nech by bolo akokoľvek hlboko uviaznuté v hriechu, ktoré by ako žeravý uhlík v popole v sebe neskrývalo iskierku ušľachtilosti. Keď som na také srdcia zaklopal, medzi štyrmi očami a s Kristovým slovom, vždy odpovedali.
Na tomto svete sa mnoho ľudí na Boha neobracia; niektorí hádam ani nemali príležitosť počuť Božie slovo, alebo naň už zabudli. No po ľudskej stránke sú úprimní, lojálni, súcitní, čestní. A odvažujem sa tvrdiť, že ten, kto má takéto vlastnosti, je na najlepšej ceste byť veľkodušný voči Bohu, pretože ľudské cnosti sú základom pre cnosti nadprirodzené.
Dokument vytlačený z https://escriva.org/sk/amigos-de-dios/74/ (03.12.2024)