Súženie

Víchor prenasledovania je osožný. — Čo sa stráca?… Nemôže sa stratiť to, čo už bolo stratené. — Keď sa strom nevyvráti aj s koreňmi — a niet takého vetra, či víchrice, ktorá by vyvrátila strom Cirkvi — odpadnú len suché ratolesti… A je dobre, že odpadnú.

Správne: tento človek sa k tebe zachoval zle. — Ale nesprával si sa ty voči Bohu ešte horšie?

Ježišu, kadekoľvek si prechádzal, nezostalo ani jedno srdce ľahostajné. — Buď ťa milujú, alebo nenávidia.

Keď ťa nasleduje horlivý apoštol, ktorý koná svoju povinnosť, môže ma prekvapovať — ak je druhým Kristom — že vzbudzuje podobné reakcie odporu alebo lásky?

Znova… Hovorili, písali…; pre aj proti…; s dobrou aj s menej dobrou vôľou…; polopravdy aj osočovanie, chválospevy a velebenie…; hlúposti a pravdy…

— Blázon, úplný blázon! Keď kráčaš priamo k svojmu cieľu s hlavou a srdcom opojenými Bohom, prečo sa staráš o hukot vetra, cvrlikanie cvrčkov, o bučanie, krochkanie alebo erdžanie?

Napokon… nedá sa tomu zabrániť: nesnaž sa mušľou prelievať more.

Rozviazali sa jazyky a zakúsil si pokorenie, ktoré ťa zranilo najmä preto, lebo si ho nečakal. Tvojou nadprirodzenou reakciou má byť odpustenie — dokonca i prosiť o odpustenie — a využiť túto skúsenosť na odpútanie sa od stvorení.

Keď príde utrpenie, opovrhnutie… kríž… musíš si uvedomiť: čo je to proti tomu, čo si zaslúžim?

Znášaš veľké súženie? — Máš neobyčajné ťažkosti? Vyslov veľmi pomaly, ako by si chcel vychutnávať, túto silnú a mužnú modlitbu:

„Nech sa stane, nech sa splní, nech je pochválená a naveky zvelebená nadovšetko spravodlivá a najláskavejšia Božia Vôľa. — Amen. — Amen.“

Uisťujem ťa, že dosiahneš pokoj.

Trpíš v tomto živote, ktorý je len snom… krátkym snom. — Raduj sa, pretože ťa tvoj Boh Otec veľmi miluje a keď mu nebudeš klásť prekážky, po tomto zlom sne ti daruje dobré prebudenie.

Mrzí ťa, že ti nepoďakovali za tvoju láskavosť. — Odpovedz mi na tieto dve otázky: Si ty rovnako vďačný Ježišovi Kristovi?… Bol si schopný urobiť túto láskavosť s očakávaním, že sa ti za ňu poďakujú tu, na zemi?

Neviem, prečo sa ľakáš. — Kristovi nepriatelia nikdy neboli veľmi rozumní.

Po vzkriesení Lazára sa mali vzdať a uznať Kristovo božstvo. — Ale nie: „Zabime toho, ktorý dáva život!“ Dnes takisto ako včera.

V o chvíľach zápasu a ťažkostí, keď ti možno aj tí „dobrí“ zatarasujú cestu prekážkami, povznes svoje apoštolské srdce, počúvaj Ježiša, ako rozpráva o horčičnom zrnku a o kvase. — A povedz mu: „edissere nobis parabolam“ — vysvetli nám toto podobenstvo.

A pocítiš radosť z predstavy o budúcom víťazstve: nebeské vtáky nájdu útočište v tvojom apoštoláte, ktorý je zatiaľ len v začiatkoch, a všetko cesto vykvasí.

Keď prijímaš súženie s ustráchaným srdcom, strácaš radosť i pokoj a vystavuješ sa riziku, že nevyťažíš žiaden duchovný úžitok z tejto situácie.

Verejné udalosti ťa priviedli k dobrovoľnej odlúčenosti, ktorá je vplyvom okolností azda horšia ako väzenie. — Zakúsil si zatmenie tvojej osobnosti.

Nenachádzaš pole pôsobnosti: sebectvo, zvedavosť, neporozumenie, ohováranie. — Dobre, a čo? Zabudol si na svoju výsostne slobodnú vôľu a na moc „dieťaťa“? — Nedostatok lístia a kvetov (vonkajšia činnosť) nevylučuje rozmnožovanie a rast koreňov (vnútorný život).

Pracuj: stav vecí sa zmení a ty prinesieš viac ovocia ako predtým — aj šťavnatejšieho.

Vynadali ti? — Nenahnevaj sa tak, ako ti radí tvoja pýcha. — Pomysli si: koľko lásky mi preukázali! Čo všetko nepovedali!

Kríž, práca, súženie: budeš ich mať, kým budeš žiť. — Touto cestou kráčal Kristus. A žiak nie je nad Učiteľa.

Uznávam, že je treba veľa bojovať s vonkajším svetom a to ťa čiastočne ospravedlňuje. — Avšak existuje aj vnútorná spoluvina — pokojne sa skúmaj — a tu už nie je nijaké ospravedlnenie.

Nepočul si z  Majstrových úst podobenstvo o viniči a ratolestiach? — Nech ti je útechou: žiada od teba veľa, pretože si ratolesť, ktorá dáva ovocie… a obstrihá ťa „ut fructum plus afferas“ — aby si dával ešte viac.

  Samozrejme, že toto obstrihávanie a prerezávanie bolí. Ale potom, aké svieže a hojné je ovocie a aká zrelosť v tvojich činoch!

Si znepokojený. — Pozri, keby sa čokoľvek stalo v tvojom vnútornom živote alebo vo svete, ktorý ťa obklopuje, nikdy nezabúdaj, že dôležitosť udalostí alebo ľudí je veľmi relatívna. — Buď pokojný: nechaj plynúť čas a potom, keď budeš môcť posúdiť udalosti a ľudí z diaľky a bez zaujatia, dosiahneš perspektívu, ktorá ti ukáže každú vec na správnom mieste a v správnych rozmeroch..

Keď sa budeš správať takýmto spôsobom, budeš spravodlivejší a ušetríš si mnoho starostí.

Zlá noc v zlom hostinci. — Vraví sa, že takto definovala svätá Terézia z Ávily pozemský život. — Nie je to výstižné prirovnanie?

Návšteva slávneho kláštora. — Istej dáme z cudziny div nepuklo srdce, keď videla jeho chudobu. „Musíte tu mať veľmi tvrdý život, však?“ Mních sa spokojne obmedzil na odpoveď: „To si chcel, braček, to si chcel — tak si to ber.“

Tieto slová, ktoré som si s radosťou vypočul od svätého muža, opakujem tebe so zármutkom, keď sa mi sťažuješ, že nie si šťastný.

Znepokojovať sa? — Nikdy; znamenalo by to stratiť pokoj.

Telesné vyčerpanie. — Si… úplne prepracovaný. — Odpočiň si. Preruš svoju vonkajšiu činnosť. — Poraď sa s lekárom. Urob, čo ti prikáže a o ostatné sa nestaraj.

Onedlho sa vrátiš do normálneho života a ak si verný, budeš ešte lepší v apoštoláte.